Predstavte si nasledovnú situáciu. Máte možnosť získať
desiatky dolárov v priebehu niekoľkých minút. Bez akéhokoľvek rizika alebo
následkov. Jediné, čo musíte urobiť, je – podvádzať. Urobili by ste to?
Z pohľadu ekonomickej teórie je pre rozhodovanie o spáchaní podvodu dôležitá len hodnota očakávaného zisku, pravdepodobnosť prichytenia a veľkosť prípadného trestu. Alternatívnym – psychologickejším – vysvetlením je, že pri rozhodovaní zohráva úlohu i vnútorná odmena: počas socializácie si osvojujeme určité hodnoty a normy, podľa ktorých posudzujeme svoje správanie a seba samých. Frekvenciu a intenzitu podvádzania (z tohto psychologického hľadiska) sa pomocou série pokusov rozhodol skúmať aj experimentálny tím pozostávajúci z Niny Mazar, On Amira a Dana Arielyho.
Keby ste boli účastníkmi experimentu, experimentátori by
zisťovali, koľko peňazí by vám svedomie dovolilo zobrať nezaslúžene. Dostali by
ste sériu matematických úloh, riešenie ktorých síce nie je náročné, ale
poskytnutý časový limit na vyriešenie všetkých nestačí. Po uplynutí času by ste
mali nahlásiť počet vyriešených úloh výskumníkovi, pričom za každú by vám bola
vyplatená finančná odmena. Pokiaľ ste na tom podobne ako bežný účastník ich
experimentov, aj vy by ste pomohli ukázať, že ľudia, ak dostanú možnosť,
podvádzajú – ale iba v malej miere, bez ohľadu na výšku zisku alebo
pravdepodobnosti prichytenia pri čine.
Výskumníkov napadlo, že v ľuďoch sú možno dve hnacie
sily: na jednej strane sa na seba všetci chceme pozerať s dobrým pocitom
ako na morálnych a nepodvádzajúcich; na druhej strane si nechceme nechať ujsť
šancu na bezprácny zisk. Zdá sa však, že ak podvádzame iba trochu, naša mienka
o sebe samých sa nemusí zmeniť. Je možné, že existuje hranica podvádzania,
cez ktorú nás svedomie nepustí, ale stále si môžeme užívať benefity, ktoré nám
prináša podvádzanie v malej miere.
Výskumníkov zaujímalo, čo môže ovplyvňovať intenzitu
podvádzania. Účastníkmi výskumu boli vysokoškolskí študenti. V prvom
experimente dostala polovica respondentov okrem matematických príkladov za
úlohu aj spomenúť si na desať kníh, ktoré čítali na strednej škole. Druhá
polovica si mala spomenúť na desatoro prikázaní. Podvádzanie v druhej
skupine bolo nulové (tj. počet nahlásených vyriešených príkladov bol rovnaký
ako u inej skupiny, výkon ktorej experimentátor kontroloval, takže nebolo
možné podvádzať). V skupine s knihami bol priemerný počet vyriešených
úloh síce vyšší, zvýšenie však bolo v porovnaní s kontrolovanou skupinou
len mierne. Rozdiel nespôsobilo iba pár čiernych oviec, ktoré podvádzali vo
veľkom – naopak, podvádzal každý, ale v malej miere. V inej variante,
kedy jedna skupina musela pred riešením úloh podpísať etický kódex univerzity
(aj keď v tom čase žiadny oficiálny neexistoval), podvádzanie opäť kleslo
na minimum. Čiže v momente keď bola ľuďom pripomenutá morálka, podvádzanie
ustúpilo.
Zaujímavým zvratom je zníženie nášho morálneho cítenia
a tým pádom možné zvýšenie
podvádzania. Experimentátori na to šli svojsky a zistili, že ak
pridáte stupienok medzi podvádzanie a peniaze, frekvencia podvádzania
vzrastie. (Predstavte si, ako zle by ste sa cítili, keby ste si od známeho
zobrali ceruzku v hodnote 10 centov a porovnajte to s pocitom po
ukradnutí 10 centovej mince. Sú to dva odlišné pocity, reálna hodnota je však
rovnaká.) V poslednom experimente respondenti z jednej skupiny po
nahlásení počtu správnych odpovedí od výskumníka dostali žetóny, ktoré o pár metrov ďalej premenili na
peniaze (pričom ich nikto nekontroloval); respondenti z druhej skupiny
dostali priamo peniaze. Výsledky boli pre výskumníkov zaujímavé– podvádzanie vo
variante so žetónmi vzrástlo celkom dramaticky: miesto „priemerného“
vylepšenia si skóre o tri otázky si respondenti pridali k dobru až
šesť vyriešených úloh.
Bez ohľadu na rôzne podmienky experimentu, výsledky jasne
ukázali, že ak máme možnosť, podvádzame. Ale prekvapivo iba málo – iba toľko,
aby sme zo seba ešte stále mohli mať dobrý pocit. Naše svedomie je dôležité
a apelovanie naň podvádzanie zníži. Takže ľudia na
tom ešte nie sú tak zle.
--Kitti Farkasová
Poznámka: Veľká
vďaka za vznik patrí Eve Rubínovej.
Super článek, těším se na další!
OdpovědětVymazat(btw odkaz na abstrakt je nefunkční)
díky, odkaz opraven
OdpovědětVymazat